HISTÓRIA PLEMENA
1882
Prvý uznaný a vystavovaný nemecký ovčiak bielej farby je známy z roku 1882. Na výstave v Hannoveri bol vtedy vystavovaný Greif. Vzbudzoval veľký záujem a absolvoval viacero výstav. V Hannoveri sa objavil aj v roku 1887. Na Hamburgskej výstave sa v roku 1888 objavila biela fena a o rok neskôr v Keseli bol vystavovaný ďalší biely ovčiak. Všetci traja vystavovaní jedinci mali jedného majiteľa, baróna von Knigga. Greifa získal od frankfurtského chovateľa Friedricha Sparwasera, krížil ho so sukou Lottou. Obaja jedinci mali vzpriamené uši, čo v tejto dobe nebolo bežným javom u nemeckého ovčiaka. Zo spojenia Greifa a Lotty pochádza fena Lene, ktorá bola krytá s Kastorom. Od týchto rodičov pochádza Hektor von Linksrhein a slávny Horand von Graftrath praotec svetoznámeho plemena nemecký ovčiak.
1889
Arthur Mayer bol veľkým nadšencom ovčiakov a preto aj navštevoval výstavy psov. V roku 1889 uvidel na výstave v Karlsruhe Hektora. Hneď to oznámil Max von Stepanitzovi a psa chcel použiť v chove. Stephanitz psa kúpil a dal mu meno Horald. V apríli roku 1899, bol tento pes ako prvý zapísaný do novo založenej knihy. Musíme povedať, že je to irónia. Pretože štandard moderného nemeckého ovčiaka nepripúšťa bielu farbu, aj keď predkovia tohto najrozšírenejšieho plemena boli bieli.
koniec 19. storočia
Už koncom 19. storočia sa bieli ovčiaci zapáčili najvyššie postaveným Habsburgovcom. Hodili sa vraj k bielym Lipicanom. Tento fakt vyvolal záujem o bielu farbu aj u iných mocných rodov napr. u nemeckého rodu Hohenzelornovcov)
1913
To že predkovia nemeckého ovčiaka boli bieli sa potvrdilo hneď v prvých verziách. V začiatkoch chovu (prvých 15 rokov) nemeckého ovčiaka malo 30 vybraných psov 15 bielych potomkov. Dedičné vlohy boli prenášane ďalej. Udržalo sa mnoho Horandových vnukov, vrátene Berna von der Seewiese, ktorý sa narodil v roku 1913 a bol to prvý registrovaný nemecký ovčiak v chovnej knihe. Za oceánom v tom istom roku Anne Tracy Skofied zo psami ktoré doviezla už v roku 1912 do USA, založila „German Shepherd Dog Club of America“. Jej náklonnosť k bielym ovčiakom nebola náhodná. Anne bola neterou Bigelowa, priateľa Viliama II. Zo svojim strýkom chodila po návštevách a poznala bielych ovčiakov Hohenzollernovcov. Rozhodla sa venovať ich chovu v zámorí. Jej prvým psom, ktorý bol registrovaný v chovnej knihe, bol snehovo biely Stonyhurst Edmunt.
1933
Max von Stephanitz sa zaujímal hlavne o povahu a pracovitosť psa. Farbe ani vzorom kresby nedával veľký význam. Nenamietal nič proti nápadu, aby bieli psi boli vyradení z chovu, čo sa podarilo presadiť v roku 1933. Na dlhú dobu prestal byť v Európe záujem o bielych ovčiakov. Našťastie boli včas dovezení do USA. Rodina Rokefelerovcov importovala niekoľko nemeckých ovčiakov a vo svojom luxusnom psinci chovala biele aj čierne línie. Americký spolok chovateľov vyškrtol v roku 1968 tiež bielu farbu zo štandardu. V USA však biela varianta mala veľa priaznivcov a tak sa rozhodli pokračovať v chove. O rok neskôr v Sakramente bol založený Klub bielych nemeckých ovčiakov. Špeciálne výstavy bielych ovčiakov sa konali aj v Kanade, ktorá síce bielu farbu nevyškrtla zo štandardu, ale označila ju za nežiadúcu. Ďalej pokračovali spory, kluby menili svoje názvy. Nakoniec vznikol v USA „White German Shepherd Club International“ a v Kanade (v roku 1973 sa oddelil od USA) založili „The White Shepherd Club of Canada“.
1970
Do Európy sa vrátili bieli ovčiaci v roku 1970. Pani Agathe Burchová priviezla 4-ročného psa Lobo. Jeho majiteľom bol nakoniec Švajčiar Kurt Kron. Trvalo ďalších 10 rokov, aby si bieli ovčiaci našli cestu do vlasti svojich predkov. Na milosť bol vzatý až pod označením Americko – Kanadský biely ovčiak.
2003
Medzinárodná kynologická organizácia FCI so sídlom v Bruseli od 1.1.2003 uznáva bielych ovčiakov pod názvom Biely Švajčiarsky ovčiak a zaraďuje ich do 1. FCI skupiny.